Ім'я файлу: Отазки.docx
Розширення: docx
Розмір: 47кб.
Дата: 21.03.2023
скачати
Пов'язані файли:
Kyva_bakalavr.pdf

1. Transformačný proces podniku Дом тети иры

Transformačný proces – množina podnikových činností, cieľom ktorých je zmena podnikových vstupov na výstupy. Cieľom transformačného procesu je maximalizácia zisku a jeho znakom je hospodárnosť.

Podnikový činností môžeme rozdeliť na:

- výkonovo-hospodárske činnosti

  • zásobovanie,

  • výrobu,

  • predaj,

- prierezové činnosti

  • financovanie

  • investovanie

  • organizáciu a riadenie

  • personalistiku

Vstupy - Transformačný proces - Výstupy

  • Vstupy – predstavujú všetko, čo je potrebné na výrobu produktu alebo poskytnutie služby (materiál, stroje, zamestnanci, informácie).

a)práca–mzda
b)pôda–renta
c)kapitál – dividendy

  • Výstupy – predstavujú vyrobený statok alebo poskytnutú službu.

a)výrobky
b)tovary
c)služby

2. Charakteristika podniku a jeho okolia

Podnik -  samostatná hospodárska jednotka, ktorá využívaním výrobných činiteľov vyrába výrobky alebo poskytuje služby určené na predaj.

Funkcie podniku

Všetky podniky bez závislosti od podoby, predmetu a rozsahu podnikania plnia viacero funkcií:

  • podnikateľská funkcia (dosahovanie zisku),

  • produkčná funkcia (hlavná náplň činnosti – produkciu),

  • ekonomická funkcia (efektívne hospodárenie so zdrojmi podniku),

  • technická funkcia (investície a inovácie v podniku),

  • sociálna funkcia (sociálnu úroveň podniku),

  • environmentálna funkcia (tvorba a ochrana životného prostredia),

  • organizačná funkcia (organizovanie aktivít)

Okolie podniku je marketingové prostredie, ktoré sa skladá z makroprostredia a mikroprostredia.

Makroprostredie:

 Demografické prostredie

 Ekonomické prostredie

 Prírodné prostredie

 Technicko-technologické prostredie

 Politické prostredie

 Kultúrne prostredie

Mikroprostredie:

 Zákazníci

 Konkurenti

 Dodávatelia

 Marketingový sprostredkovatelia

 Verejnosť

3. Životný cyklus podniku s popisom jednotlivých fáz

Existencia podniku ako podnikateľského subjektu je časovo obmedzená začiatkom a ukončením jeho podnikateľskej aktivity. Obdobie od vzniku až po zánik sa nazýva životným cyklom podniku. Životný cyklus môže byť dlhý alebo krátky. Fázy životného cyklu podniku: zakladanie a vznik, rast, stabilizácia, kríza a zánik.

4. Kapitálová štruktúra podniku

Kapitál je výraz, ktorý zahŕňa finančné aktíva spoločnosti a hodnotu jeho fixných investícií do strojov, budov a iných zariadení, ale nie hodnotu akýchkoľvek materiálov, ktoré sa majú použiť pri tvorbe produktov.

Kapitálová štruktúra podniku je štruktúra zdrojov, z ktorých majetok podniku (jeho aktíva) vznikol. Ak vložil kapitál do podniku sám podnikateľ firmy alebo skupina podnikateľov, hovoríme o vlastnom kapitále. Ak vložil kapitál do podniku veriteľ hovoríme o cudzom kapitále. Podnik je prekapitalizovaný, ak má viac kapitálu ako dokáže hospodárne využiť.

Podnik je podkapitalizovaný, ak má podnik tak málo kapitálu, že to spôsobuje poruchy v chode podniku.

5. Financovanie a účtovníctvo podnikov

Financovanie podniku je ziskavanie kapitálu z rôznych zdrojov.

Druhy financovania:

podľa pravidelnosti:

  • bežné financovanie – podnik získava peniaze na bežnú prevádzku, napr. na nákup materiálu, výplaty miezd zamestnancom, na kúrenie, energie a podobne,

  • mimoriadne financovanie – ide o financovanie pri zakladaní, rozširovaní, či likvidácii podniku,

podľa finančných prostriedkov:

  • dlhodobé financovanie 

  • krátkodobé financovanie 

Úlohy financovania:

  1. získavať kapitál

  2. rozdeliť kapitál

  3. rozdeliť zisk

  4. kontrolovať hospodársku činnosť (plánovať)

Účtovníctvo je relatívne uzatvorený a vnútorne usporiadaný systém, ktorý poskytuje informácie v peňažnom vyjadrení o hospodárskej činnosti podniku a o jej výsledku.

Poznáme dva typy účtovnej sústavy, a to:

  • sústava jednoduchého účtovníctva = Daň z rozdielu príjmov a výdavkov

  • sústava podvojného účtovníctva = Daň z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi

6. Plánovanie ako súčasť podnikového manažmentu

Plánovanie je sústavná činnosť zamerana na to čo bude organizácia robiť na dosiahnutie podnikových cieľov. Plánovanie má prioritu zo všetkých funkcií riadenia. Plán je základom pre aktivitu manažérov, ktorí sa snažia jeho splnit‘. Plán obsahuje ciele a zodpovedajúce úlohy, cesty, zdroje a prostriedky vedúce k cieľu. Plánovanie v organizácii je veľmi dôležitá činnosť, prioritná funkcia riadenia a podľa plánov manažéri riadia organizáciu. Plán je program, ktorý znižuje alebo celkovo vylučuje improvizáciu, ktorá nie je efektívna pre zdravý chod podniku.

7. Riadenie ľudských zdrojov vo výrobnom podniku

Ľudské zdroje sú pre podnik kľúčové, považované za najdôležitejšie, sú strategickým kapitálom, pretože sú tvorcami pridanej hodnoty a tá zabezpečuje konkurenčnú výhodu a sú neustále kapitalizovateľné. Kapitalizovateľnosť ľudských zdrojov znamená možnosť tie zdroje neustále vzdelávať a preškoľovať.

Riadenie ľudských zdrojov sa realizuje pod vplyvom rozličných faktorov vo vonkajšom a vnútornom prostredí podniku. Vonkajšie prostredie je vymedzené konkurenciej na trhu, zmenami v ekonomike, v politickej oblasti, na trhu práce a v demografii. Vnútorné prostredie je vymedzené manažérskymi rozhodnutiami pri formulovaní strategických cieľov a tvorbe stratégie podniku, pri výbere technológie i voľbe organizačnej štruktúry.

Subjekty RĽZ:

- vrcholoví manažeri

- línioví manažeri

- personálny manažeri

- špecialisti v oblasti RĽZ

- konzultačné firmy

- samotní zamestnanci

8. Motivácia, stimulácia a komunikácia v personálnom manažmente

Motivácia v rámci teórie riadenia ľudských zdrojov znamená ochotu človeka vykonávať rôzne úlohy v záujme podniku. Motivácia môže byť aktivovaná pomocou rôznych stimulov (stimulačných alebo aktivizačných faktorov). Motivácia úzko súvisí s výkonnosťou človeka.

Stimulácia v manažmente je externá podpora pre aktívnu ľudskú činnosť. Stimulacia pomože vytvorit‘ podmienky, za ktorých práca sa stáva efektívnejšou.

Komunikácia je obojstranným procesom výmeny informácií v ramci podniku. V rámci tohto procesu sa stanovujú rôzne úlohy, riešia sa existujúce problémy a analyzujú sa rôzne špecifiká práce.

9. Právne formy podnikania v SR

Živnost‘ - je najjednoduchšia forma podnikania. To je sústavná činnosť ktora sa vykonava samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom

Obchodná spoločnosť – je právnická osoba založená jedným alebo viacerými podnikateľmi na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Ona podniká pod svojím menom, ktoré je zapísané v obchodnom registri.

Obchodné spoločnosti:

a) osobné - komanditná aleba verejná obchodná spoločnosť

b) kapitálové - spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť

Družstvo – súkromníci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho mohli  spoločne  využívať.

Štátny podnik — je zriaďovaný orgánom štátnej správy

Združenie — spojenie niekoľkých fyzických alebo právnických osôb za účelom spoločného podnikania.

Druhy združenia: Konzorcium, kartel, koncern, odborný zväz.

10. Analýza silných a slabých stránok podniku (rozbor jednotlivých analýz)

SWOT analýza je analýza silných a slabých stránok firmy a analýza príležitostí a hrozieb firmy vám pomôže jednoducho a zároveň prehľadne zhodnotiť výkonnosť a perspektívu firmy.
  • Ofenzívna stratégia SO

  • Defenzívna stratégia ST

  • Stratégia spojenectva WO

  • Stratégia úniku alebo likvidácie WT


11. Marketingový informačný systém a marketingový výskum

Marketingový informačný systém je organizovaný spôsob zhromažďovania a analyzovania údajov potrebných na zabezpečenie informácií, ktoré potrebujú manažéri pre svoje rozhodovanie. Organizuje prichádzajúce dáta tak, aby boli v prípade k dispozícii. MIS tvoria ľudia, zariadenia a procedúry na zber, analýzu, hodnotenie a distribúciu informácií pre marketingové rozhodovanie.

Marketingový výskum je systematické určovanie, zhromažďovanie, analyzovanie a vyhodnocovanie informácií, týkajúcich sa určitého problému, pred ktorým firma stojí. Zhromažďuje informácie, ktoré potrebuje podnik poznať, aby mohol čo najefektívnejšie usmerňovať svoju činnosť na trhu a ktoré nezíska z ostatných častí svojho informačného systému.

12. Objekty logistiky

Objekty logistiky sú predmety, na ktorých sú realizované logistické funkcie a ktoré tvoria hmotné, informačné a energetické toky v logistických systémoch.

Delia sa na:

primárne logistické objekty: первичные

  • hotové výrobky

  • rozpracované výrobky

  • Hotové výrobné zásoby

sekundárné logistické objekty: вторичные

  • informácie a energia

Objekty logistiky:
• materiálové
• finančné
• informačné toky
• toky ľudí
• toky tovarov
• toky pomocného materiálu

13. Štruktúra logistiky vo výrobných procesoch

Výrobná logistika predstavuje riadenie vnútropodnikového pohybu materiálu a tovarov, a riadenie pohybu materiálov a výrobkov od dodávateľov do podniku, na jednotlivé pracoviská, rovnako i výrobkov a polotovarov z pracovísk a podniku k zákazníkovi.

14. Analýza a optimalizácia materiálového toku

Pri analýze materiálového toku je potrebné sústrediť sa na najdôležitejšie presuny materiálu medzi jednotlivými miestami vstupu a výstupu materiálu. Systematický prístup k analýze materiálových tokov vyžaduje zber a spracovanie informácii o manipulovanom produkte a množstvách, o pohybe materiálu, o činnostiach zabezpečujúcich a ovplyvňujúcich pohyb materiálu a o časoch trvania jednotlivých operácii, ktorými materiál prechádza.

Optimalizácia materiálového toku sa zameriava na metodické prístupy spočívajúce v alokácií výrobných jednotiek, skladov, technického a informačného zariadenia tak, aby umožňovala dosiahnutie optimálnych nákladov na pohyb materiálu a informácií v rámci riešeného materiálového toku a taktiež tokov nadväzujúcich. Navrhnutá optimalizácia musí byť uskutočnená z hľadiska jednotlivých nadväzností, priestorových súvislostí, charakteru materiálu, intenzity a frekvencie toku materiálu, ekologických a ostatných podmienok.

15. Skladové systémy

Skladovanie je jedna z najdôležitejších častí logistického systému, ktorá zabezpečuje uskladnenie produktov v miestach ich vzniku a medzi miestom vzniku a miestom spotreby.

Skladovanie plní tri základne funkcie:

  1. presun produktov

  2. uskladnenie tovaru

  3. získavanie, spracovanie a prenos informácií o skladovacích činnostiach

Druhy skladov

Sklady sa rozdeľujú podľa viacerých hľadísk:

podľa hodnotvorného procesu:

  • vstupné sklady (zásobovacie),

  • medzisklady (prekládkové sklady),

  • odbytové sklady (distribučné).

podľa vlastníctva:

  • verejné,

  • súkromné,

  • zmluvné (variant verejného skladovania).

podľa zásobovacej oblasti:

  • centrálne,

  • lokálne.

podľa konštrukčného usporiadania:

  • pevné skladové budovy,

  • prenosne, provizórne skladové haly,

  • otvorené sklady,

  • špeciálne sklady – zameriavajú sa na charakteristické vlastnosti skladovaných tovarov (napr. nádrže, silá, bunkre a pod.).

16. Účtovníctvo - definícia, podstata, význam, ciele, metodické prostriedky, funkcie

Definicia Účtovníctvo je relatívne uzatvorený a vnútorne usporiadaný systém informácií, ktorý poskytuje informácie v peňažnom vyjadrení o hospodárskej činnosti podniku a o jej výsledku.

Podstata Ú sa vzťahuje k presne vymedzenému hospodárskemu celku.

Ú prispieva k rozvoju hospodárskeho subjektu tým, že :

  • zisťuje mieru zhodnotenia vstupov vo vzťahu k výstupom

  • pomáha pri ochrane majetku,

  • poskytuje informácie pre rozhodovanie.

Ú je predovšetkým podnikovou disciplínou a je tak nástrojom riadenia podniku. Poskytuje zároveň informácie pre odvetvovú úroveň, ale aj pri národnom a medzinárodnom meradle.

Význam účtovníctva spočíva v tom, že poskytuje informácie o hospodárení podniku ako pre vonkajšie subjekty spolupracujúce s podnikateľom, ako sú dodávatelia, odberatelia, banky, poisťovne, štátne orgány tak aj pre samotného podnikateľa, ktorý sa na základe takýchto informácií môže kvalifikovanejšie rozhodovať pri riadení svojich podnikateľských aktivít.

Cieľom je podávať prostriedkami účtovníctva verný a pravdivý obraz o majetkovej, výnosovej a finančnej situácii podniku.

Metodické prostriedky:

  • Súvaha a bilančný princíp

  • Účet a sústava účtov

  • Podvojnosť a súvzťažnosť

  • Oceňovanie

  • Účtovná dokumentácia

Funkcie:

  • dokumentačná funkcia – účtovníctvo eviduje majetok a záväzky

  • informačná funkcia – informácie využívajú vlastníci, manažéry, zákazníci, finančný veritelia, dodávatelia, zamestnanci, vláda, verejnosť, konkurenčné podniky

  • kontrolná funkcia – slúži pre hodnotenie hospodárnosti a rentability

  • rozhodovacia funkcia – účtovníctvo je základňou pre rozhodovanie.

17. Účtovné sústavy, doklady, zápisy

Účtovná jednotka je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva s výnimkou podľa odseku 2.

V sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať:

a)podnikateľ, ktorému to umožňuje osobitný predpis,

b)fyzická osoba

c) občianske združenie, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby;

d) cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 pre účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva. Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať:

a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
f) podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,
g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

Účtovný zápis sa zaznamenáva v účtovných knihách. Účtovný zápis nemôžu účtovné jednotky vykonať mimo účtovných kníh. Účtovná jednotka je povinná podľa tohto zákona zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne.

18. Majetok a zdroje jeho financovania

Majetok podniku predstavuje súhrn vecí, peňažných prostriedkov, pohľadávok a iných majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na podnikanie.

Zdroje financovania majetku:

Vlastné imanie :

  • Základné imanie

  • Kapitálové fondy

  • Fondy zo zisku

  • Výsledok hospodárenia minulých rokov

  • Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie

Záväzky :

  • Rezervy

  • Dlhodobé záväzky

  • Krátkodobé záväzky

  • Bankové úvery a výpomoci

19. Súvaha - definícia, formy, druhy, zmeny súvahových stavov, súvahové účty SÚVAHA – prehľadná a usporiadaná forma peňažného vyjadrenia majetku podľa druhov a podľa zdrojov, z ktorých majetok pochádza, k určitému dňu.

Formy súvahy:

Horizontálna/účtovná
Vertikálna/finančná

Druhy súvahy:

1. Externé (aj pre vonkajšie potreby - externých užívateľov)
a) Riadna súvaha
b) Daňová/individuálna (pre daňový úrad)
c) Konsolidovaná (v rámci holdingu)
d) Otváracia/zahajovacia (mimoriadna - na začiatku podnikania)
e) Konkurzná/likvidačná/iné mimoriadne okolnosti (mimoriadna)
2. Interné (na vnútornú potrebu)

Zmeny súvahových stavov

Z hľadiska vplyvu účtovných prípadov na súvahu rozoznávame štyri základné typy zmien :

1. zmena iba v aktívach

2. zmena iba v pasívach

3. prírastok na oboch stranách súvahy

4. úbytok na oboch stranách súvahy

Súvahové účty - účty, ktoré sa nachádzajú vo výkaze súvaha. Súvahové účty môžeme rozdeliť na účty aktív a účty pasív.

20. Teória neistôt výsledku merania

Neistota merania je parameter charakterizujúci interval hodnôt meranej veličiny okolo výsledku merania, ktorý podľa očakávania obsahuje skutočnú hodnotu veličiny. Je kvantitatívnym ukazovateľom výsledku a vyjadruje aj kvalitu merania. Neistota sa môže týkať výsledku merania, ale aj hodnôt odčítaných na použitých prístrojoch, hodnôt použitých konštánt, korekcií, od ktorých neistota výsledku merania závisí.

21. Index spôsobilosti výrobného procesu Cp, Cpk a miera presnosti nastavenia procesu K

Index Cp Stanovuje spôsobilosť procesu, za podmienky, že proces je centrovaný. Vyjadruje mieru schopnosti procesu zabezpečiť, aby sledovaný znak kvality ležal vo vnútri tolerančných hraníc. Charakterizuje možnosti výrobného procesu z pohľadu jeho variability. Jeho nevýhodou je, že neberie do úvahy stred rozdelenia nameraných hodnôt vzhľadom k požadovanej cieľovej hodnote.

Index Cpk sa skladá z dvoch indexov, pričom výsledný index je nižšia (čiže horšia) hodnota z vypočítaných dvoch indexov. Index CPK má univerzálnejšie použitie ako index spôsobilosti CP. Index CPK kvantifikuje spôsobilosť tzv. „horšej polovice“ údajov procesu.

Index K slúži pre stanovenie miery nastavenia (centrovania) výrobného procesu.

1) Ak hodnota indexu K = 0 potom nominál a stred skutočne nameraných hodnôt sa zhodujú.

2) V prípade ak hodnota indexu K = 1 potom priemerná hodnota skutočne nameraných hodnôt sa zhoduje s jednou z tolerančných medzí.

3) Ak K > 1 potom stred nameraných hodnôt je mimo tolerančných medzí.

22. Chyby merania

Chyba merania je rozdiel medzi nameranou a pravou (skutočnou) hodnotou meranej veličiny. Relatívna chyba merania je podielom absolútnej chyby merania a pravej hodnoty meranej veličiny. Pretože sa nedá zistiť skutočná hodnota veličiny, v praxi používa konvenčne skutočná hodnota. Chýby podľa príčiny sú

  • hrubé chyby - značne prevyšujú očakávanú hodnotu chyby

  • systematické chyby – vznikajú z príčin, ktoré výsledky merania sústavne ovplyvňujú.

  • náhodné chyby - nie je možné vylúčiť, sú výsledkom súčasného pôsobenia veľkého počtu malých vplyvov.

23. Spôsoby sledovania nákladov na kvalitu

  1. Nevyhnutným predpokladom sledovania nákladov na kvalitu je aplikácia metódy ABC –Activity Based Costing. Metóda ABC sa zameriava na nepriame náklady – režijné a premieňa ich na priame náklady. Režijné náklady sú priradené ku príslušnému produktu miesto toho, aby boli len ľubovoľne rozdelené na všetky produkty. V tomto prípade je možné zistiť skutočné náklady produktu s väčšou presnosťou ako u tradičného nákladového systému.

  2. Podľa Druhové členenie nákladov na kvalitu (podľa J. Harringtona) delíme náklady na kvalitu na:

  • PRIAME, ktoré ďalej členíme na:

  • - Ovládateľné náklady na kvalitu, t.j. náklady na prevenciu a náklady na kontrolu.

  • - Vyvolané náklady na kvalitu: Ide o náklady na nepodarky, ktoré delíme na:

- náklady na nepodarky pred vyexpedovaním

- náklady na nepodarky po expedícii

  • NEPRIAME - náklady vznikajúce v dôsledku nespokojnosti zákazníka z používania výrobku (inštalácia, prevádzkovanie, údržba)

  • SPOLOČENSKÉ - celkové výdaje spoločnosti na odstraňovanie škôd spôsobených nedodržiavaním ekologického štandardu výrobkov, procesov a služieb “.

Patria sem nasledujúce skupiny nákladov, ktoré sú však hradené viac menej daňovými poplatníkmi:

  • výdaje na odstraňovanie škôd na zdraví obyvateľstva

  • výdaje na odstraňovanie škôd na životnom prostredí

  • výdaje na likvidáciu odpadov

  • výdaje na tvorbu legislatívy, činnosť kontrolných orgánov

  • výdaje na výstavbu a prevádzku ekologických zariadení

  1. Účelové členenie nákladov na kvalitu (podľa B. Hunta) – tradičný prístup

Podľa tohto prístupu sú sledované a vyhodnocované jednotlivé útvary ovplyvňujúce kvalitu výrobku v tomto členení:

- náklady na prevenciu,

- náklady na kontrolu,

- náklady na nezhody výrobkov

- pred vyexpedovaním

- po vyexpedovaní zo závodu.

24. Regulačné diagramy

Regulačné diagramy sa používajú ako preventívny prostriedok riadenia kvality. Sú používané pri takých procesoch, v ktorých je problematické odlíšenie kolísania hodnôt vybranej premennej pod vplyvom náhodných a systematických (vymedziteľných) príčin a pri ktorých sa predpokladá stabilizovaná – regulovaná úroveň príslušnej premennej v istom časovom úseku, v istom „spoľahlivostnom páse“. Základom regulačného diagramu (RD) je zobrazenie dát v dvojrozmernom súradnicovom systéme. Os x-ová je osou časovou, os y-ová je osou hodnôt/dát. Dáta sa navzájom spájajú do polygónu – priebehového diagramu (Runchart) – časového radu. Kľúčovým atribútom pri regulačných diagramoch je čas a racionálne zoskupenie údajov v ňom.

V diagrame je znázornená trojica kritérií :

- stredná priamka/čiara – CL (Central Line),

- horná regulačná medza/hranica – UCL (Upper Control Limit),

- dolná regulačná medza/hranica – LCL (Lower Control Limit).

25. Klasifikácia výrobných systémov

1. V závislosti od typu výrobku a výrobného procesu

  • Výroba pomocou procesov


Vyskytuje sa vtedy, keď surovinu, z ktorej sa finálny výrobok skladá, nemožno oddeliť.
  • Diskrétna výroba


Je to výroba identifikovateľných charakteristických produktových jednotiek. Finálny produkt môže byť vyrobený z jednej časti alebo z viacerých častí.
  • Výroba podľa projektov


Tento systém je navrhnutý na výrobu veľmi zložitých, veľkých, drahých a vysoko prispôsobených produktov, ktoré vyžadujú dlhú dobu dokončenia.

2. Podľa objemu a rôznorodosti vyrábaných výrobkov

  • Hromadná výroba


Táto metóda sa používa na výrobu štandardizovaných produktov vo veľkých objemoch. Vyznačuje sa veľkým objemom a obmedzenou odrodou.
  • Výroba v sériách


Pri tomto type výroby sa identické výrobky spracúvajú v skupinách alebo vsádzkach a nie v kontinuálnej výrobnej základni. Produkty sa pohybujú z jedného kroku na druhý v skupinách.
  • Zákazková výroba


Táto metóda zahŕňa výrobu produktov v malých množstvách na základe neštandardných požiadaviek a špecifických zákazníckych zákaziek.

26. Pružné výrobné systémy

Pružný výrobný systém je charakterizovaný ako integrovaný, počítačom riadený komplex zložený z NC strojov a zariadení pre automatickú manipuláciu, určený na výrobu súčiastok v malých a stredných sériách. V každom takom systéme existujú informačné toky, materiálové toky a energetické toky. Tieto toky je potrebné riadiť. Pružný výrobný systém sa zostavuje a riadi ako celok počítačovým systémom. Je orientovaný na tak zvanú skupinovú technológiu.

Stratégie dosiahnutia konkurencieshopnosti a pružnej výroby vyžadujú:

- rýchle prispôsobenie sa novému výrobku,

- rýchle uspokojenie požiadaviek zákazníka,

- vysokú kvalitu,

- primeranú cenu.

Uvedené faktory tvoria celok, ktorý ovplyvňuje v konečnom dôsledku efektívnosť výroby.

27. Delenie informačných systémov

Informačný systém je účelové usporiadanie vzťahov medzi ľuďmi, dátovými zdrojmi, procedúrami ich spracovania, vrátane technologických prostriedkov.

Z hľadiska podpory manažérskej práce delíme informačné systémy na:

  1. transakčné systémy – predstavujú najjednoduchšiu prácu s dátami (spracovanie, agregáciu, výpočet percent. Môžu automatizovať rutinné práce, ako sú napriklad mzdy, skladová evidencia, účtovníctvo.

  2. manažérske informačné systémy pre riadenie – sú obyčajne založené na rozsiahlej a vhodne organizovanej databáze, ktorá sústreďuje dáta popisujúce základné objekty a procesy vo vnútri organizácie.

  3. exekutívne informačné systémy – sú určené predovšetkým pre vrcholový manažment nevýrobných aj výrobných organizácií, vlastníkov a strategické poradenstvo.

  4. ďalšie subsystémy

  • systémy na podporu rozhodovania – sú určené na pružnú podporu rozhodovania pri riešení menej štruktúrovaných rozhodovacích problémov, s využitím vhodnej databázy a vybraných rozhodovacích modelov.

  • expertné systémy – sú charakterizované ako zvláštna kategória informačných systémov využívajúca poznatky z oblasti umelej inteligencie.

28. Klasifikácia identifikačných technológií

Čítanie akusticko-magnetických informácií, rádiofrekvenčná identifikácia, optické rozpoznávanie špeciálnych znakov umiestnených na etikete vo forme čiarového kódu, biometrická identifikácia, magnetická identifikácia,

29. RFID – rádiofrekvenčná identifikácia

RFID Radio Frequency Identification je technológia automatickej identifikácie, ktorá umožňuje bezdrôtovo identifikovať takmer akýkoľvek objekt pomocou dát prenášaných prostredníctvom rádiových vĺn a uložených do tzv. RFID tagov (čipov), z ktorých sa môže následne znovu načítať a prepisovať.  Cieľom technológie RFID nie je nahradiť čiarové kódy, ale skôr ich doplniť o ďalšie možnosti. V celej rade aplikácií je najvýhodnejšie použiť kombináciu týchto dvoch technológií.  

RFID funguje pomocou malých (niekedy menších ako nehta) kusov hardvéru nazývaných RFID čipy alebo RFID tagy . Tieto čipy obsahujú anténu na vysielanie a prijímanie rádiových signálov. Čipy (štítky) môžu byť pripojené k cieľovým predmetom alebo niekedy injektované do nich. Kedykoľvek snímač v dosahu vysiela príslušné signály na objekt, príslušný RFID čip reaguje odoslaním akýchkoľvek údajov, ktoré obsahuje. Čítačka zase zobrazuje tieto dáta odpovedí operátorovi. Čitatelia môžu tiež posielať dáta do sieťového centrálneho počítačového systému.
скачати

© Усі права захищені
написати до нас